Hlas ako hudobný nástroj

Rozdelenie ľudských hlasov pri speve:

  • ženské – soprán, mezzosoprán, alt,
  • mužské – tenor, barytón, bas.

Ľudský hlas ako hudobný nástroj

Ľudský hlas je zvuk, ktorý vytvárajú hlasové orgány človeka (hlasivky v hrtane, rezonančné dutiny v hrudníku a hlave). Človek hlas používa na rôzne účely: spievanie, rozprávanie, kričanie, plakanie atď. Základný zvuk vzniká v hlasivkách, do ktorých pľúca púšťajú potrebné množstvo vzduchu a tlak vzduchu potom rozochvieva hlasivky – hlasivkový sval. Takto vytvorený zvuk získava svoju farbu a charakter v rezonančných dutinách a pomocou artikulátorov (jazyk, podnebie, líca, pery atď.). Pri speve sa ľudský hlas stáva hudobným nástrojom, pretože človek ním dokáže vytvárať hudobné zvuky – tóny a spájať ich do hudobných tvarov (melódií) a celkov (piesní).

 

Soprán je najvyšší spevný hlas. Soprán normálne spievajú ženy a deti (v minulosti tiež kastráti). Mužský hlas spieva soprán falzetom. Rozsah sopránu je malé a – c³, niekedy aj vyššie. Rozoznávame tieto typy sopránu:

Lyrický – sladký, precítený, pôvabný (napr. Dvořákova Rusalka: Rusalka),

Dramatický – plný a citový (Tristan a Isolda: Isolda od R. Wagnera),

Koloratúrny – ľahký, vysoký a pohyblivý (Mozartova Čarovná flauta: Kráľovná noci),

Subretný – sladký a ľahký v operetách a komédiách (Weberov Čarostrelec: Anička).

 

Alt je najnižší ženský alebo detský hlas (medzi sopránom a altom je ešte stredný mezzosoprán). V opere je využívaný menej. Má menej výraznú a temnú, niekedy až záhadnú farbu, napr. Azucena v opere Giuseppe Verdiho Trubadúr.

 

Tenor je vysoký mužský hlas, ktorého rozsah je od malého c – a1 (niektorí tenoristi dokážu zaspievať aj tón c2). Rozlišujeme niekoľko druhov tenorov:

Lyrický tenor – je ľahký, jemný, lyrický (Čarovná flauta: Tamino),

Hrdinský tenor – je ťažký a heroický s výraznými nižšími tónmi a trochu sa môže podobať barytonu (Tristan a Isolda: Tristan),

Tenor buffo  – je obratný a pohyblivý a využíva sa pre komické úlohy (opera buffa – komická opera, napr. Únos zo Serailu: úloha Pedrilla).

 

Barytón je stredný mužský hlas medzi tenorom a basom a rozsah má od F po f1. Rozlišujeme:

Lyrický barytón – ľahký a pohyblivý (napr. Barbier zo Sevilly: Figaro),

Hrdinský barytón – ťažký a silný s výraznými hlbokými tónmi (Aida: Amonasro),

Charakterný (charakterový) barytón – výrazový a plastický (Fidelio: Pizzaro).

Existuje tiež tzv. basbarytón s výraznými hlabokými tónmi.

 

Bas je najnižší mužský hlas, ktorý zaspieva aj tie najnižšie tóny. Má rozsah asi 2 oktávy od E do e¹ a využíva sa v opere i v speváckych súboroch. Niektorí basisti dokážu špeciálnym spôsobom zaspievať aj tóny o oktávu nižšie (kontra oktávu) a hovorí sa im basso profondo). Rozoznávame tieto druhy basu:

Charakterný bas (charakterový) (napr. Alfonso v Così fan tutte),

Seriózny bas (napr. Sarastro v Kúzelnej flaute),

Bas buffo (v komických úlohách) (napr. Osmin v Únose zo serailu).

 

Príklady aj s odkazmi:

Soprán

  • Anna Netrebko – Rusalka (Dvořák)
  • Benackova Gabriela – Rusalka
  • Montserrat Caballé „Carmen“ (Mezzosoprán)

Alt

Tenor

Barytón

  • Bizet: Carmen-Toreador song – Laurent Naouri
  • Asociácia náročného diváka a Martin Babjak – Jaj cica

Bas